Hľadáte tip na nenáročný výlet v Trenčianskom kraji? Hrad Vršatec je prístupný len niekoľko desiatok metrov od parkoviska a poskytuje krásne výhľady na okolitú krajinu. V prípade, že obľubujete dlhšie prechádzky, odporúčame aj novovybudovaný Náučný chodník okolo Vršatca, ktorý je d
Prístup k hradu
Prístup k hradu je naozaj nenáročný. Ak sa vyberiete autom, stačí dať do navigácie Hotel Vršatec, alebo Vršatské Podhradie a doveziete sa až priamo pod hrad. V prípade, že prichádzate autobusom, z obce Vršatské Podhradie trvá cesta približne 15 minút po modrej značke. V prípade, že by ste si chceli spraviť dlhšiu prechádzku, odporúčame prejsť sa ku kaplnke Brezová, ktorá je vzdialená približne polhodinu cesty z parkoviska pri Hoteli Vršatec.
Náučný chodník okolo Vršatca
V prípade, že vám krátka turistika na hrad nestačí, odporúčame buď prechádzku ku Kaplnke Brezová, alebo dlhšiu prechádzku po Náučnom chodníku okolo Vršatca.
Trasa chodníka: Vršatské Podhradie, chata Vršatec – sedlo Chmeľová – okolo masívu Javorník-Babky – sedlo Chotuč – Vršatské Podhradie – popod zrúcaninu Vršatec – chata Vršatec
Dĺžka, prevýšenie: 5,7 km, prevýšenie 400 m
Čas prechodu: 3 h
Počet zastávok: 10
Náročnosť: mierne náročná trasa
História hradu
Výstavba hradu, ktorý patril do línie brániacej severozápadné hranice Uhorska, sa začala v 13. storočí po mongolskom vpáde. Základ hradu tvoril horný hrad s vnútornou vežou, ktorá bola dominantným obranným zariadením celého komplexu. Koncom 13. storočia sa hrad stal súčasťou panstva Matúša Čáka Trenčianskeho. V roku 1394 ho získal Stibor zo Stiboríc. V 15. storočí hrad prešiel rozsiahlou rekonštrukciou, roku 1439 sa objavila aj prvá písomná zmienka o Vršatskom Podhradí, vtedy označovanom ako Podhradhye.
Neskôr hrad vystriedal viacero majiteľov, patril napr. kráľovnej Barbore, jej dcére Alžbete či drobnej šľachte. V 17. storočí došlo k ďalším úpravám hradu, ktorý však postupne začal upadať, pretože šľachta začala uprednostňovať nižšie položené sídla, hlavne kaštieľ v Pruskom. Majiteľom hradu okrem podhradia patrili aj ďalšie obce: Bohunice, Červený Kameň, Pruské, Krivoklát, Tuchyňa, Výčapy a Mikušovce.
Roku 1680 hrad vypálilo cisárske vojsko. Po rekonštrukcii však hrad vyhorel roku 1707, počas Rákociho povstania ho navyše cisárske vojská zámerne zničili výbušninami. Majitelia k ďalšej rekonštrukcii neprikročili. Dnes je zo zvyškov hradu už len zrúcanina.
