ZOSTANE TO V RODINE.
VSTUPY DETÍ DO TVORBY RODIČOV – UMELCOV (A NAOPAK)
Zlaté časy prvotného objavenia detskej tvorby ako nového inšpiračného zdroja umenia sú dnes minulosťou. Detská tvorivosť je vnímaná ako jeden z legitímnych a samozrejmých inšpiračných zdrojov profesionálneho umenia, no zasahuje skôr do oblasti záujmu výtvarnej pedagogiky než teórie umenia, ktorá ho eviduje len okrajovo, väčšinou v jednej kategórii s inými formami neškoleného prejavu. Aj keď možno nenápadne, detská tvorivosť je však vo svete „vysokého“ umenia stále prítomná. U výtvarníkov všetkých generácií, aj u tých, ktorí detskú tvorivosť svojou tvorbou inak nereflektujú, nájdeme diela, ktoré vznikali v špecifickej spolupráci s deťmi ako prirodzené vyústenie vzťahu rodiča a dieťaťa, (prípadne starého rodiča a vnúčaťa). Na začiatku skúmania spolupráce umelca a dieťaťa stála snaha nájsť autorov, v ktorých tvorbe sa vôbec vyskytuje. Ako sa však ukázalo, výnimkou sú skôr autori, v ktorých repertoári aspoň jedno takého dielo absentuje. Aj preto je výstava Zostane to v rodine selektívnym, nie komplexným výberom tvorby autorov, u ktorých sa viac či menej intenzívne objavuje fenomén priameho integrovania tvorivosti vlastných detí. Jej cieľom nie je analýza vývojových štádií detskej tvorivosti, ale hľadanie vstupov detí do procesu tvorby ich rodičov či starých rodičov a miesta ich stretávania, ktorým je plocha obrazu alebo priestor pred kamerou či objektívom fotoaparátu.
Antoine de Saint Exupéry v Malom princovi opisuje skúsenosť nepochopenia, keď ako dieťa nakreslil siluetu veľhada kráľovského požierajúceho slona, ktorého dospelí neboli schopní interpretovať inak ako klobúk: „Dospelí mi však poradili, aby som nechal to kreslenie otvorených a zatvorených veľhadov a zaujímal sa radšej o zemepis, dejepis, matematiku… Tak sa stalo, že som sa v šiestich rokoch vzdal maliarskej kariéry.“ Hodnotenie detskej tvorby v mnohom podlieha konvenciám a schematizmom. Deti výtvarníkov však majú to šťastie, že ich rodičia si väčšinou uvedomujú silu a hodnotu detskej tvorivosti, a čo je podstatnejšie, berú ju vážne. Aj spôsoby ich spolupráce s deťmi vychádzajú z jedinečnosti vzájomných vzťahov a majú rôzne podoby: vznikajú formou priamej spolupráce, vzájomnej intervencie, inšpirácie či intrepretácie alebo privlastnením detského diela rodičom (a naopak). Výstava, ktorá predstavuje tvorbu 27 výtvarníkov rôznych generácií, nám tak môže sprostredkovať nové pohľady na ich tvorbu priamo cez „inšpiračné zdroje“, ktorými sa v istom období, alebo aj natrvalo, stali ich deti.
